Metódy prípravy fosfátov sa primárne delia na tri procesné cesty: tepelné, mokré a elektrochemické.
Tepelný proces, ktorý zahŕňa zahrievanie kyseliny fosforečnej a kyseliny chlorovodíkovej, je energeticky -náročný (14 000 – 15 000 kWh na tonu) a používa sa predovšetkým pri výrobe žltého fosforu. V súčasnosti túto výrobnú linku udržiava iba niekoľko spoločností v Európe a Spojených štátoch.
Mokrý proces, ktorému dominuje metóda kyseliny sírovej (ktorá predstavuje 80 % výrobnej kapacity), zahŕňa kyslú hydrolýzu fosfátovej horniny a defluorináciu, čo ponúka výhodu kontinuálnej výroby. Dosiahnutie miery defluorácie nad 95 % závisí od kontroly teploty praženia (800-950 stupňov) a pomeru kyseliny fosforečnej. Kľúčovú technológiu na dosiahnutie miery obnovy fosforu presahujúcu 85 % vyvinula skupina Sichuan Longmang Group. 10 000-tonových pilotných závodov v Šanghaji a Lanzhou, ale aplikácia vo veľkom meradle sa oneskorila z dôvodu obmedzeného dopytu po vysokokvalitných fosfátových horninách.
Elektrochemický proces, ktorý zahŕňa elektrolýzu kyseliny fosforečnej a kyseliny chlorovodíkovej, je v súčasnosti v priemyselných aplikáciách obmedzený. Čína urobila prelom v technológii prípravy produktov z mikročastíc, zvýšila výrobnú kapacitu jednej-linky z 2 000 ton/rok na 500 000 ton, čím nahradila dovážané produkty.
